Je tak veľa krásnych miest – kultúrnych či prírodných, ktoré stoja za návštevu. Bohužiaľ, nie každý má tu možnosť, chytiť sa a ísť kamkoľvek sa mu len zachce – reč je o ľuďoch so zníženou pohybovou schopnosťou, ktorí si musia pred výletom, pred vyrazením za zážitkami pozisťovať, či tam vôbec je bezbariérový prístup, aby nezostali po príchode nepríjemne zaskočení. Našťastie, na Slovensku existuje množstvo miest, ktoré mysleli na bezbariérovú infraštruktúru, a sú tak dostupné pre každého – mladého, starého, dieťa v kočíku či človeka na invalidnom vozíčku. Ktoré to sú?
Tatry bez bariér – na výber máte z chodníkov dvoch povrchov
V rámci projektu „Tatry bez bariér“ bolo vybudovaných 8 turistických chodníkov, ktoré sú, ako už z názvu vyplýva, špeciálne upravené, a vďaka ktorým môžu tatranské zákutia objavovať aj tí, ktorí sa po vlastných nohách už do hôr nedostanú.
Trasy s povrchom zo zhutneného štrku
Jedným z chodníkov, ktorý je upravený zhutneným štrkom, a po ktorom je možné sa pohybovať na invalidnom vozíčku, je trasa k obľúbenej „Rainerke“, ku ktorej sa je bez problémov dostať po červenej z Hrebienku (sem vás vyvezie pozemná lanovka zo Starého Smokovca), odporúča sa však sprievod. Mimochodom, tento chodník si v roku 2008 osobne prezrela aj anglická kráľovná Alžbeta II.
Sprievod je vítaný aj na turistickom chodníku z Tatranskej Javoriny k horárni Podmuráň popri riečke Javorinka – obdivovať tu môžete nielen prírodu, ale aj ikonický drevený kostolík sv. Anny postavený v štýle tradičnej tatranskej architektúry. Vyberte sa sem po zelenej, keďže modro značený turistický chodník je momentálne z dôvodu rekonštrukcie mosta pre turistov so zníženou schopnosťou pohybu dočasne nepriechodný.
Bez problémov priechodná je modrá trasa z Lysej Poľany smerom do Bielovodskej doliny, ktorá dostala názov podľa potoku Biela Voda, ktorý je hranicou medzi Slovenskom a Poľskom.
A keď sme už pri tých slovensko-poľských hraniciach, v Pieninách, popri rieke Dunajec, vedie z Červeného Kláštora do Lesnice cyklotrasa, ktorú však ocenia aj vozíčkari, ktorí si budú môcť na vlastnej koži vychutnať čaro nedotknutej pieninskej prírody.
Trasy s asfaltovým povrchom
V západných Tatrách, v Bobroveckej doline, vedie z Oravíc pod Grúnik modro značený bezbariérový asfaltový chodníček – zaujímavosťou na tejto trase sú zachované základy vápenných pecí, v ktorých sa v minulosti z okolitých vápencov pálilo vápno. Z obce Oravice však môžete vyraziť aj na prechádzku lesmi Tichej doliny, cieľom je horáreň, takže sa držte červenej značky. Obe zo spomenutých bezbariérových trás sa nachádzajú v regióne bohatom na termálne pramene − Bobrovecká dolina je vodným zdrojom, ktorý zásobuje pitnou vodou takmer všetky oravské mestá a obce.
V západných Tatrách ešte chvíľu zostaneme − červený turistický chodník, ktorý taktiež odráža ideu projektu „Tatry bez bariér“, vedie Roháčskou dolinou, od Zverovky k Ťatliakovej chate. Okolitá príroda je tu naozaj dychberúca – hneď pod rekreačným strediskom Zverovka na vás čaká Pleso pod Zverovkou (najnižšie položené pleso v Tatrách), a ak budete mať šťastie (a dobrý zrak k tomu), možno zazriete i kamzíka, svišťa či orla – symboly Tatier. Vzhľadom na prevýšenie je sprievod nevyhnutý.
Posledným, ôsmym, bezbariérovým chodníkom v Tatrách je trasa na Popradské pleso zo zástavky TEŽ Popradské pleso – ide o modrý asfaltový chodník. V cieli na vás čaká priezračné pleso, na hladine ktorého sa budú zrkadliť okolité tatranské štíty.
