Staré historické budovy majú nezameniteľné čaro, či už to vizuálne – znamenitá architektúra, premyslené vyšperkované detaily, štruktúry, odtiene farieb, ale i to vyššie, čaro nehmotné. Myslíme tým, nefascinovala vás nikdy myšlienka, že po tých chodbách, po tých nádvorných kockách, po ktorých sa teraz prechádzate vy, chodil pred stáročiami onen významný človek, či z toho okna si užívala rovnaký výhľad ako vy princezná v časoch stredoveku? Pridanú hodnotu vône histórie v novostavbe nezažijete, v Grandhoteli Starý Smokovec však áno.
Za viac než 115 rokov fungovania nesvietila na dverách ani raz ceduľka „zatvorené“
Grandhotel, postavený v roku 1904 v secesnom štýle, sa môže pýšiť titulom najstaršieho fungujúceho tatranského hotela. Už od svojich čerstvých počiatkov bol spoločnosťou zaškatuľkovaný ako snobský, prestížny, jednoducho pre pracujúcu vrstvu nedostupný. Jeho vysoká úroveň, luxusné zariadenie a nadštandardná úroveň služieb spočiatku lákali rekreačných „fajnšmekrov“ zo Slovenska, no o impozantnosti a prepychu vo Vysokých Tatrách sa chýry rýchlo rozkríkli do celého sveta.
Dnes je už hotel však omnoho dostupnejší pre kohokoľvek a v poslednom období sa stal populárnou destináciou pre páry i rodiny s deťmi.
Koho každého zlákala atmosféra najstaršieho tatranského hotela?
Dodnes sa v hoteli riadia filozofiou či akýmsi presvedčením, že izby by nemali len udržiavať vysoké štandardy, ale zároveň by mali zachovať unikátnu historickú atmosféru. A veru, toto sa tu darí napĺňať – nielenže samotná stavba disponuje pôvodnými materiálmi, ale k zachovávaniu starobylej klímy prispieva aj vedomie každého, kto bol v hoteli ubytovaný. Od súčasných hercov, spisovateľov, hudobníkov (Richard Müller, Lucie Bílá, Michal Dočolomanský, Jozef Kroner a ďalší) až po významné osobnosti dejín (Česko)Slovenska (prezident Eduard Beneš, saský korunný princ Fridrich August, hudobní skladatelia Alexander Moyzes a Eugen Suchoň).
Niektoré známe osobnosti sa do písania príbehu hotela zapísali o čo si intenzívnejšie
Dôkazom osobnejšieho vzťahu medzi človekom a hotelom sú venované apartmány, pomenované práve po nich. Apartmán číslo 221 nesie meno veľkej dámy, herečky Emílie Vášáryovej, ktorá v lone tatranskej prírody natočila azda najromantickejšiu snímku slovenskej kinematografie, Medenú vežu, a roky v hoteli trávila najmä vianočné obdobie. Ako doma sa cítil v Grandhoteli i Vlasta Burian, otec českého humoru, ktorý miloval Vysoké Tatry – vďaka tomu, ale predovšetkým za obrovský prínos a nezmazateľnú stopu do filmovej komédie je mu dedikovaný apartmán číslo 105.
Pomenovaním apartmánu 121 si uctili aj športovú legendu Emila Zátopku a jeho manželku Danu – obaja boli olympijskými víťazmi, stali sa nimi dokonca v rovnaký deň. Emil ako reprezentant vytrvalostného behu, Dana ako atlétka a oštepárka. S „českou lokomotívou“, ako Zátopku prezývali, a s hotelom sa spája veľmi úsmevná príhoda, že z dubákov, ktoré vlastnoručne nazbieral, uvaril kuchár hubovú polievku pre plne obsadený hotel.
…a niektoré osobnosti o čosi kurióznejšie
Medzi kurióznu návštevu Grandhotela patrí rozhodne zavítanie vodcu kubánskej revolúcie a dlhoročného prezidenta Fidela Castra, ktorý si počas dvoch dní, v ktorých v Tatrách pobudol, nielenže zahral do pol pása vyzlečený zápas v stolnom tenise proti kuričovi hotela, ale ulovil aj 2 kamzíkov – boli to posledné kamzíky, ktoré bolo oficiálne dovolené uloviť (hoci povolenie mal len na jedného), a dokonca ich nechal pripraviť a ochotne tak pohostil svojich hostí.
Múry Grandhotela Starý Smokovec jednoducho dýchajú pestrými a farbistými spomienkami, zapíšte do nich aj tie vaše.
