Tipy na najkrajšie miesta Tatier na fotografovanie dostupné bez námahy

Banner: TATRA MOUNTAIN GUIDE: Malý sprievodca veľkými horami

Jedno notoricky známe príslovie hovorí: „Kto chce, cestu si nájde.“ Zdá sa, že výnimkou nebudú ani naše Tatry, ktoré ponúkajú rôznym typom nadšencov množstvo rozmanitých ciest. V konečnom dôsledku záleží len na tom, do akej miery ste fyzicky pripravení, turisticky vybavení a tiež, na čo si trúfate. Hovoríte si, že ak nie ste ani jedno, ani druhé, a na veľa si netrúfate, môžete na krásne tatranské výhľady zabudnúť? Nie je to tak celkom pravda. Ak teda nie ste práve kamzík, no napriek tomu túžite aspoň občas zablúdiť do výšin našich veľhôr, máme niekoľko tipov práve pre vás.

batizovske-pleso-kamzik-vysoke-tatry
Batizovské pleso

Ako turista-neturista, nech už je váš dôvod akýkoľvek, máte hneď niekoľko možností, prostredníctvom ktorých sa môžete dostať ku krásnym výhľadom takmer bez námahy. Vašou prvou možnosťou je využiť niektorú z lanoviek, ktoré v letnej sezóne ochotne menia prílivy lyžiarov a milovníkov iných zimných športov za turistov túžiacich skrátiť si cestu k vrcholom. Za prijateľný poplatok vás akákoľvek z nich vynesie napríklad na Solisko alebo dokonca aj na vrchol Lomnického štítu.

Hrebienok

Hrebienok je veľmi známy orientačný bod, z ktorého sa turistické trasy rozbiehajú snáď do každého tatranského kúta. Okrem krásneho výhľadu do ústia Veľkej Studenej doliny tu nájdete aj rôzne atrakcie pre najmenších a posedenie so studeným ležiakom v ruke pre tých väčších. Hrebienkom tiež prechádza Tatranská magistrála – v skratke ide červeno značený turistický chodník, ktorý vás bez dramatických výstupov prenesie z jednej strany Tatier na druhú. Dalo by sa povedať, že magistrála je akousi vyhliadkovou trasou, s dĺžkou viac než štyridsať kilometrov však patrí k tvrdším orieškom. Na Hrebienok vedú hneď tri cesty.

velka-studena-dolina-hrebienok-vysoke-tatry
Veľká Studená dolina

Prvou možnosťou je využiť zubačku zo Starého Smokovca. Zubačka premáva každých pätnásť minút a približne za polovicu tohto času vás dopraví do stanice na Hrebienku.

Druhá možnosť je o niečo náročnejšia, no o to zaujímavejšia. V Smokovci máte okrem iného aj možnosť zapožičania bicyklov. Požičovňa je neďaleko stanice zubačky a nie je možné ju prehliadnuť. Ak sa teda nebojíte šliapnuť do pedálov, môžete sa na Hrebienok dostať takmer určite do hodiny po asfaltovej ceste určenej pre cyklistov.

Poslednou možnosťou je, ako inak, starý dobrý výstup po vlastných. Nemusíte sa však ničoho báť, na Hrebienok vás privedie zeleno značený turistický chodník priamo zo Smokovca, pričom prekonáte približne 250 výškových metrov a nemalo by vám to trvať viac než trištvrtehodinu.

Slavkovská vyhliadka – Maximiliánka

K tomu, aby ste sa dostali k nášmu ďalšiemu výhľadu, nemusíte vôbec chodiť ďaleko od Hrebienka. Odporúčame využiť zubačku zo Smokovca, predsa len vám ušetrí čas a v neposlednom rade aj sily. Po príchode na Hrebienok sa vydajte po červenej značke – po magistrále – smerom na Sliezsky dom. Približne po dvadsiatich minútach by ste sa mali dostať k rázcestiu, po vašej pravej strane začína modro značený turistický chodník vedúci na Slavkovský štít. Po približne štvrťhodinke vás tento chodník privedie ku krásnej vyhliadke. Priamo pred vami sa vypína masív Lomnického štítu, pod ktorým sa rozprestiera Veľká Studená dolina a z nej sa týči nemenej majestátny vrchol Prostredného hrotu.

prostredny-hrot-maximilianka-vysoke-tatry
Prostredný hrot Maximiliánka

Lomnické sedlo

Východiskom pre ďalší dych berúci výhľad je Tatranská Lomnica. Po úspešnom zaparkovaní, ktoré môže byť pri dobrom počasí niekedy problematické, sa vydajte k dobre rozpoznateľnej stanici lanovky, v ktorej si bez väčších problémov zaobstaráte lístok na Skalnaté pleso. Samotná jazda lanovkou ponúka naozaj krásne pohľady na Lomnický štít a okolité skalné masívy. Naozaj pekný výhľad však ponúka až miesto o pár stoviek metrov vyššie. Po príchode na Skalnaté pleso máte v princípe dve možnosti.

lomnicke-sedlo-vyhlad-vysoke-tatry-travel-case-slovensko-turistika
Lomnické sedlo

Prvou možnosťou je využiť menšiu sedačkovú lanovku, ktorá vás za naozaj symbolickú sumu vyvezie priamo do Lomnického sedla, ktoré leží vo výške takmer 2200 metrov nad morom. Výhľad je neopísateľný. Môžete vidieť mnoho tatranských štítov v ich plnej kráse. Okrem toho je z Lomnického sedla viditeľná aj Téryho chata (2015 m n. m.) postavená v Kotline Piatich Spišských plies. Okolitú panorámu dopĺňajú ľadové štíty (každý má okolo 2500 m n. m.) , Široká veža (2462 m n. m.) a dominantný Prostredný hrot (2441 m n. m.), ktorý naozaj vzbudzuje rešpekt.

Solisko

Posledným tipom je výhľad na jeden z najkrajších hrebeňov Vysokých Tatier – hrebeň Bášt. Naša cesta začína v stanici lanovky, ktorá nás povezie zo Štrbského plesa (1355 m n. m.) na Chatu pod Soliskom (1840 m n. m.). Taktiež sa nám ponúkajú viaceré možnosti, ako z nášho zážitku vyťažiť maximum.

Prvou možnosťou je vychutnať si výhľad na hrebeň priamo z chaty spolu s občerstvením, ktoré ponúka. To nám mnohí známi budú závidieť.

Druhou možnosťou je vydať sa po červenej značke, ktorá nás približne do hodiny privedie na Predné Solisko (2117 m n. m.). Tento variant si však naozaj treba premyslieť, ide totiž o pohyb v skalnom teréne s prevýšením viac než 250 výškových metrov, turistická obuv s kvalitnou podrážkou by teda nemala chýbať. Ak však na vrchol predsa len vystúpime, čaká na nás veľká odmena v podobe nádhernej panorámy. V nej dominuje hrebeň Bášt, ktorý sa týči z Mlynickej doliny priamo pred očami. Na juhu začína vrcholom Patrie (2203 m n. m.) a smerom na sever pokračuje Malou a Prednou Baštou (2374 m n. m.), Satanom (2422 m n. m.) a končí Hlinskou vežou (2340 m n. m.).

mlynicka-dolina-solisko-vysoke-tatry-turistika
Mlynická dolina

Čo sa týka hrebeňa Bášt, máme pre vás aj jeden bonusový tip. Vydajte sa na toto miesto v zime, ktorá v Tatrách začína ešte pred uzáverou chodníkov. Vydajte sa po žltej turistickej značke smerom k vodopádu Skok. Tatry sa menia na rozprávkové, keď sú okolité končiare pokryté snehom. Je to nenáročná prechádzka, ktorú však určite neoľutujete 😉

Text a fotografie: Martin Balko