Tajná reč a krása tatranských krojov: slúžili aj ako občiansky preukaz

Tradičný ľudový odev alebo kroj je vzácne dedičstvo predkov, ktoré by sme si mali vážiť a chrániť pre ďalšie generácie. Komu v skrini visí kroj ako pamiatka na babičku alebo dedka, ten má šťastie a vlastní kus slovenskej histórie a zároveň obrovský poklad, ktorým sa môže pýšiť. Nám o kroji (a nielen o tom tatranskom), o jeho vzniku a zaujímavostiach ochotne porozprávala Zuza Tajek Piešová, amatérska folkloristka, renovátorka krojových súčastí a lektorka.

Ako vznikal kroj

Pokiaľ vám vŕta v hlave, odkiaľ sa na Slovensku vzal kroj, nie je ľahké na to odpovedať. Kroj sa vyvinul postupne z odevov, ktoré ľudia nosili približne do polovice 19. storočia. Zhotovovali sa najmä z toho, čo bolo poruke: ľanové, konopné alebo bavlnené plátno, súkno či ovčie kožušiny. „Do takej podoby, ako kroj poznáme teraz, sa vyvinul postupne, keď už nebolo zakazované šľachtou, aby si obyčajní obyvatelia zdobili svoj odev.“

dieta-hrable-ludovy-kroj-vysoke-tatry-dievcatko
Foto: Ľudový kroj z južného úpätia Vysokých Tatier; Zdroj: podtatranske-noviny.sk

Aj šitie záviselo od toho, či bola časť odevu jednoduchšia alebo išlo o zložitejší kroj. Ušitie kroja na všedný deň (pracovný kroj) zaberalo podstatne menej času, ako napríklad ušitie sviatočného. „Čo sa týka sviatočných, tak samozrejme záležalo na tom, aké kroje sa kde nosili. V bohatých regiónoch boli veľmi prácne a ich zhotovovanie trvalo niekoľko týždňov, mesiacov.“

Podtatranské poklady

Svoje špecifiká majú aj kroje Nízkych a Vysokých Tatier. Farebnosť, dekorácie a prekrásne výšivky sú spoločné menovatele, ktoré robia tatranské kroje takými výnimočnými. Čaro krojov Vysokých Tatier má úzky súvis s pôvodným zložením obyvateľstva. Svoju pečať mu vtlačili Nemci (Mengusovce, Štôla), Gorali (Ždiar, Lendak) a Rusíni (Osturňa). Vysokotatranské kroje preto na prvý pohľad pútajú pozornosť svojím vzhľadom. Za obdiv stoja napríklad goralské mužské kožúšky „serdoky“ a súkenné nohavice „portky“.

tatry-kroj-par-turisti-vystup-turistika-priroda
Foto: Na každoročne organizovanom podujatí Tatry v krojoch je podmienkou výstupu vlastný kroj; Zdroj: televada.rajce.idnes.cz

Ani Nízke Tatry nezaostávajú za Vysokými pestrosťou zdobenia a bohatou minulosťou. „Rovnako ako kroje v obciach Vysokých Tatier, tak aj v Nízkych boli jednoduchšie, ale napríklad s krásnymi modrotlačovými vzormi na sukniach či zásterách. V inej časti obcí Nízkych Tatier boli vyšívané a krásne zdobené – napríklad na živôtikoch – rôznymi dekoráciami (zlatými ‚chrámovými‘ stuhami).“ Nádherné výšivky sa na nízkotatranské kroje často dostali zo šľachtického dvora. Šikovné žienky, ktoré slúžili šľachticom a zemanom, popri práci odkukali vzory, ktoré vyšívali panie, a nimi potom zdobili svoj odev.

Parta nevesty z Gerlachova. (Foto: LSZ Photography, podtatranske-noviny.sk)

Vedeli ste, že? Po 70 rokoch sa zanietencom z podtatranskej obce Veľká Lomnica podarilo obnoviť miestny kroj. Napriek tomu, že pôvodný kroj sa nezachoval, podarilo sa ho znovu zhotoviť pomocou nákresov.

Čo kraj, to iný kroj…

… a nielen to. S tradíciou krojov sa dodnes spájajú mnohé rarity. Kroje sa neodlišovali iba v jednotlivých regiónoch, ale dokonca aj v rámci jednej obce. „Na Slovensku je viacero obcí, kde sa nosia aj dva druhy krojapodľa konfesie. Ak boli v jednej obci katolíci, evanjelici, odlišovali sa typom kroja i výzdobou. Často sa tradovalo, že evanjelické kroje boli jednoduchšie (napr. na dolnom Liptove), ale napríklad v Čataji (okres Senec) katolíci nosili tzv. trnavský typ kroja a evanjelici mali paradoxne tiež veľmi zdobený, bohato vyšívaný, ale špecifický kroj len pre túto obec.“

View this post on Instagram

Ninka s rodicmi v krasnom liptovskom kroji z Vychodnej. 😊

A post shared by Jan Mikus (@jan.mikus.photography) on

Možno ste doposiaľ netušili, že bohaté zdobenia krojov nemajú iba estetickú funkciu. Nádherné výšivky a skvostné ornamenty boli v skutočnosti akousi „tajnou rečou“ našich predkov. „V prvom rade bol kroj akoby občiansky preukaz. Keď sa ľudia z rôznych obcí a regiónov postretali napríklad na jarmokoch, tak každý vedel, kto odkiaľ je, či je slobodný/slobodná, ženatý/vydatá, či má deti alebo smútok, či ovdovel/ovdovela. Výzdoba bola odlišná napríklad pre deti, pre slobodných, ženatých/vydaté, odlišovala sa výzdoba u žien po prvom dieťati. Striedmo a do tmavších farieb sa obliekali ovdovení alebo všeobecne vekovo starší.“ Kroj bol preto ako otvorená kniha, z ktorej sa dalo čítať.

Kroj na ľavo patril vydatej žene, zatiaľ čo kroj na ľavo slobodnej. (Foto: pluska.sk)

Patrí kroj do starého železa?

Každý vníma kultúrne dedičstvo inak a rovnako je to aj v otázke nosenia krojov. Tak či onak, kroj začal zo spoločnosti miznúť koncom 19. storočia, keď muži odchádzali za prácou do miest alebo cudziny. Napriek tomu, že mestský odev postupne vytláčal ten tradičný, stále boli v móde kombinácie mestského oblečenia s vyšívanou košeľou. Rovnako to bolo aj v 50. a 60. rokoch 20. storočia, keď bolo u žien zvykom nosiť „polokroje“, čiže „mestskú blúzku“ a sukňu alebo pôvodnú či zjednodušenú zásteru. Dodnes však tradícia nosenia kroja aj v bežný deň s hrdosťou pretrváva na Honte (Plachtince, Príbelce) alebo v Lendaku pod Tatrami.

Vedeli ste, že? Nosenie krojov, respektíve niektorých jeho častí si postupne razí cestu v móde. Mladá generácia, ktorej nie je cudzie dedičstvo našich predkov, sa snaží prepojiť zachovanie tradícií v modernej dobe. Za všetko hovorí Ples v opere v roku 2017 a spisovateľka Tamara Šimončíková Heribanová, ktorá očovský kroj prezentovala ako róbu večera práve na tejto spoločenskej udalosti. Iný pohľad na kroje nám ponúka svet internetu a influencerov, ktorí experimentujú s typickým druhom odevu. Spájať súčasné s tradičným síce nemusí byť každému po vôli, no aj to je cesta, ako upriamiť pozornosť na skvost ľudovej tvorby.

muz-zena-kroj-ples-opera-par-tradicny-odev-roba
Foto: Spisovateľka Tamara Šimončíková Heribanová na Plese v opere, ktorá očovský kroj prezentovala ako róbu večera; Zdroj: feminity.sk

Kam sa vydať za tradičným odevom

Na to, aby ste lepšie spoznali históriu krojov a na vlastné oči obdivovali ich krásu a precízne zhotovenie, netreba merať dlhú cestu. Už len počas folklórnych slávností sa na kroje nebudete vedieť vynadívať. Okrem toho je Slovensko bohaté na múzeá, ktoré históriu krojov mapujú. Pri vašom pátraní po krojoch vám budú nápomocné „regionálne múzeá, Slovenské národné múzeum v Martine, publikácie v knižniciach, v kronikách obcí – ak sú tam ochotní sprístupniť ich. Ešte žijú aj pamätníci, ale, žiaľ, už ich je veľmi málo. Nápomocní môžu byť etnológovia, napríklad počas Etnologických dní v Nitre na Univerzite Konštantína Filozofa, folklórne slávnosti, folklórne vzdelávacie stretnutia, ktoré usporadúvajú miestne osvetové strediská, ÚĽUV, Múzeum ĽUV, nadšenci, regionálni folkloristi, etnológovia špecializujúci sa na ľudový odev daného regiónu a nakoniec aj internet“.

Folklórny festival Východná (Foto: slovakia.travel)

Buďme na kroje hrdí

„Tradičný ľudový odev je nadčasový fenomén, súčasť nášho kultúrneho dedičstva. Slovensko, aké je malé, je nesmierne bohaté, rôznorodé, farebné. A platí tu niekoľkonásobne: Čo poza vršok zájdeš, to inší kroj nájdeš. Mali by sme si to vážiť, pokračovať v tom, čo nám zanechali naši predkovia, nepotvoriť to, nevymýšľať kadejaké pseudokroje, paškvily, ale držať sa reguly, nadviazať na pôvodné. Ak premárnime šancu, utečie nám to pomedzi prsty a ďalším generáciám nezanecháme nič alebo spotvoreniny. Preto je veľmi dôležité k tomuto fenoménu pristupovať veľmi zodpovedne a dôsledne.“