Zdolávame štíty Tatier #5: Rysy – kráľovstvo roklín a skál

Ak existuje tatranský štít, ktorý by sme v našom pravidelnom seriáli mohli len veľmi ťažko vynechať, boli by to pravdepodobne Rysy. Rysy sú v tatranskom meradle snáď tým najpopulárnejším a najnavštevovanejším štítom vôbec a v letných mesiacoch sú dokonca často centrom turistickej zápchy – na vrchol si totiž z času na čas počkáte v dlhých radoch.

O dôvodoch neutíchajúcej popularity Rysov by sme len zbytočne polemizovali, a tak bez ďalšieho zdržania odhalíme karty a prezradíme, že sme sa na vrchol vybrali aj my. Samozrejme, že sme nezabudli ani na vás a o naše dobrodružstvo sa s vami aj tentoraz viac než ochotne podelíme.

sedlo-vahy-rysy-vysoke-tatry
Sedlo Váha

Každý si príde na svoje

Výstup na vrchol Rysov do výšky 2 499 metrov nad morom je aj napriek jeho masovosti niečo, čo ako pravý turista určite musíte zažiť na vlastnej koži. Striedajú sa tu totiž všetky predstaviteľné, pre niektorých možno aj nepredstaviteľné formy turistiky, a tak počas jednej cesty zažijete pár kilometrov pochodu po asfaltovej cyklotrase, ktorú vystriedajú jemné serpentíny v kosodrevine, nasledované kamenným morom neďaleko vysokohorského plesa a zakončené masívnym stúpaním v spleti strmých svahov, reťazí, rebríkov a istiacich lán.

Čím sú však Rysy také výnimočné, že doslova ako magnet priťahujú denne stovky turistov? Nuž, zdá sa, že každý krok na trase z parkoviska pod Popradským plesom je odmenený vždy novou panorámou a každá ďalšia kvapka potu pridáva do okolitej scenérie ďalšie a ďalšie štíty. Výstup na Rysy jednoznačne patrí k tým, ktoré vás chytia za srdce a zamestnajú vaše zmysly tak, že únavu pocítite, až keď si po celodennej túre sadnete do auta.

gerlach-rysy-vysoke-tatry
Gerlach v pozadí

Vykročte do noci

Ako je to už v našom seriáli zvykom, aj tentoraz odporúčame vyraziť v skorých ranných hodinách ešte pod rúškom noci. Zaručene sa tak vyhnete davom, ktoré na Rysy prúdia v neuveriteľne hojných počtoch počas celej sezóny, obzvlášť v priebehu víkendu. Ďalšou výhodou je, že sa pravdepodobne stanete svedkami každodenného predstavenia slnka a tatranských končiarov a budete mať lístky do prvého radu. Východ slnka v horách vie byť doslova magický a aj u tých najdrsnejších turistov celkom iste neostane bez povšimnutia.

zabie-plesa-rysy-vysoke-tatry
Žabie plesá

Z doliny do kráľovstva

Ako iste všetci vieme, od 1. 11. do 15. 6. platia v TANAP-e sezónne uzávery z mnohých dôvodov, hlavne však kvôli ochrane tatranskej fauny. Kto by však túžil po sťažených podmienkach, sa naozaj nemusí strachovať, výstup na Rysy je dosť výdatným „sústom“ aj v letnom období. Ak by ste však predsa len chceli zažiť turistiku so snehom vŕzgajúcim pod vašimi nohami, nezúfajte, nám sa totiž podarilo zažiť zimu v Tatrách už na konci septembra, kedy vrtochy počasia priniesli na Rysy menšiu snehovú nádielku.

rysy-vysoke-tatry
Pohľad z poľskej strany

Ráno teda vystupujeme na parkovisku Popradské pleso – TEŽ pri príjemných mínus piatich stupňoch a vydávame sa po modro značenej trase asfaltovou cestou smerom k Popradskému plesu. Nasledujúce štyri kilometre k plesu zvládne pohodovým tempom akýkoľvek turista približne za hodinu. Už po ceste sa nám odhaľujú prvé výhľady na Patriu a hrebeň Bášt po ľavej strane, sprava nás väčšinu času sprevádzajú skalné bralá Ostrvy. Tesne pred príchodom k Popradskému plesu sa nám po pravej strane otvorí výhľad do Zlomiskovej doliny a pred nami sa týči prekvapivo špicatý štít Veľkej kôpky. Zhruba 10 minút pokračujeme po asfaltovej ceste bez odbočenia, až kým sa dostaneme k rázcestiu nad Popradským plesom – tu zatočíme doprava a pokračujeme klasickým skalným chodníkom označeným modrou značkou.

zlomiskova-dolina-rysy-vysoke-tatry
Zlomisková dolina

Po štvrťhodine prechádzame z lesa do pásma kosodreviny, sprava sa nad nami týči Patria s Baštami a Satanom, zľava rameno Veľkej kôpky. Stúpanie na tomto úseku je naozaj veľmi mierne a k rázcestiu nad Žabím potokom by nám to nemalo trvať viac než 45 minút. Na tomto mieste prejdeme mierne vpravo na červený chodník smerujúci k Žabím plesám; väčšiu mieru stúpania zmierňujú klasické serpentíny, a tak sa bez väčších problémov dostávame k plesám už po pol až trištvrtehodine.

cesta-k-zabim-plesam-rysy-vysoke-tatry
Cesta k Žabím plesám

Plesá nás privítajú neskutočnou scenériou, ako v zrkadle sa v nich totiž odrážajú okolité štíty, medzi inými aj Hincova a Žabia veža. Za chrbtom pomaly vrcholí pohľad na masív Patrie a Satana – uznávame, že je to skutočne výnimočné miesto.

zabia-veza-vysoke-tatry-rysy
Žabia veža

Slobodné kráľovstvo Rysy

Od cieľa nás však delia ešte približne dve hodiny, a tak sa oprieme do veľmi dramatického stúpania na mnohých miestach isteného fixnými reťazami a kovovými rebríkmi. Na povrchu sa striedajú úseky čistého ľadu a udupaného snehu, prišiel čas nasadiť si mačky.

rebriky-rysy-vysoke-tatry
Rebríky pod Rysmi

S mačkami na nohách je náš krok o poznanie istejší, a tak zdolávame výstup strmým skalným poľom a za hodinu prichádzame na Chatu pod Rysmi. Víta nás drevorezba erbu, na ktorom sa píše: „Slobodné Kráľovstvo RYSY“. Pri pohľade na okolitú krajinu vôbec nenamietame, sme naozaj v kráľovstve, v kráľovstve skál a strmých brál. Prekonáme pár posledných krokov vedúcich k chate a užívame si príjemnú kombináciu horúceho čaju a dych berúcich výhľadov.

velka-kopka-satan-rysy-vysoke-tatry
Veľká kôpka a Satan

Po niekoľkých chvíľach prchavého komfortu znovu stúpame už zasneženým, no viditeľne prešliapaným chodníkom s niekoľkými serpentínami do sedla Váha a doslova padáme na zadok. Snehová pokrývka robí z tatranských končiarov scénu hodnú veľhôr. Gigantický vrchol Vysokej sa týči nad všetkými a v pozadí rozoznávame vrcholy Gerlachu, Lomnického štítu a skalný útes Gánku nás doslova fascinuje. Kvôli pomenovaniu všetkého, čo sa nám vlastne pred očami zrazu objavilo, dokonca vyťahujeme mapu a po chvíli geografie sa vydávame k vrcholu, ktorý od nás nie je vzdialený viac než 40 – 50 minút.

vysoka-ganek-rysy-vysoke-tatry
Vysoká a Ganek

Posledný úsek cesty je traverzom pod vrcholom Rysov a vedie k takzvanému vyhliadkovému vrcholu – Rysy majú totiž vrcholy dva. Výškový rozdiel oboch vrcholov je len niečo okolo dvoch metrov, a tak je v princípe na vás, na ktorom vrchole sa ocitnete. Vyhliadkový vrchol je na našej trase o kúsok ďalej, no ponúka výhľad do doliny Rybieho potoka na majestátne Morské oko, ktorý jednoznačne stojí za tých pár metrov jednoduchého traverzu. Výhľad z vrcholu je jednoducho neopísateľný, nemé chvíle však vystrieda zbesilé fotenie každej svetovej strany, aby nám tento moment vydržal v pamäti čo najdlhšie.

vrchol-rysy-vysoke-tatry
Na vrchole

rysy-vrchol-vysoke-tatry

Po chvíli na vrchole však musí nasledovať zostup, a tak ho len veľmi neochotne opúšťame a vydávame sa rovnakou cestou k Chate pod Rysmi, v ktorej nás čaká neskorý obed alebo ďalší zostup až k Popradskému plesu. Zostup až k parkovisku by nám bez zastávok nemal zabrať viac než 4 hodiny. Po takmer dvadsiatich kilometroch a približne ôsmich hodinách si sadáme do auta a prichádza únava. Odchádzame však s úsmevom na tvári a nevieme sa dočkať návratu, a vy? 🙂

vysoka-rysy-vysoke-tatry
Vysoká z Rysov

Text a foto pre Travelcase: Martin Balko