Tatranská magistrála #2: skúška vytrvalosti pokračuje

predošlej časti nášho spoločného dobrodružstva sme si predstavili snáď najznámejší a najviac navštevovaný turistický chodník, na ktorom môže v rámci TANAP-u spočinúť vaša turistická noha. Táto turistická „diaľnica“ však so zoznamom svojich naj vlastností nekončí a je najdlhším turistickým chodníkom vo Vysokých Tatrách vôbec, čo bolo aj jedným z hlavných dôvodov, prečo sme si toto vytrvalostné turistické dobrodružstvo rozdelili do viacerých častí.

Pripravte sa, vyrážame!

V prípade, že ste sa rozhodli vtesnať prechod magistrálou do jedného súvislého dobrodružstva, odporúčame vám už vopred preveriť dostupnosť nocľahu v niektorom z mnohých hotelov v okolí Starého Smokovca, ktoré bývajú počas sezóny beznádejne obsadené. Pri včasnom a dôslednom plánovaní sa však o strechu nad hlavou báť nemusíte. Spojenie medzi Hrebienkom a Smokovcom v pravidelných intervaloch zabezpečuje zubačka, ktorá vás tam či späť dopraví zhruba za sedem minút. Či už sa teda rozhodnete stráviť noc v pohodlí hotela, alebo jednoducho pod holým nebom, je naozaj na vás. Dôležité je, aby ste sa po načerpaní nových síl ocitli späť na Hrebienku.

Druhá časť našej spoločnej cesty teda očividne začína na tom najlogickejšom mieste, a to presne v bode, v ktorom sme ukončili našu prvú púť magistrálou. V tieni Slavkovského štítu, teda z Hrebienka, smelo vykročíme na západ, sledujúc notoricky známu červenú značku, pričom opúšťame ústie Veľkej Studenej doliny a smerujeme priamo do Velickej doliny k Sliezskemu domu.

velicka-dolina-granatove-veze-sliezsky-dom
Velická dolina – Granátové veže a Sliezsky dom

Tajný tip

Magistrála v tejto časti vedie zväčša pásmom lesa zmiešaného s kosodrevinou, a tak nám jediný výhľad do niekoľkých minút mizne za chrbtom. Zhruba po polhodine chôdze však magistrálu križuje modro značená trasa, ktorá vrcholí na Slavkovskom štíte a ponúka jeden z najkrajších vyhliadkových bodov vôbec – Maximiliánku, ktorá v skratke označuje akési „okno“ do Studenej doliny, ku ktorému sa bez problémov z magistrály dostaneme naozaj miernym stúpaním do tridsiatich minút. Našu trasu nám to predĺži zhruba o hodinu, no ten pohľad určite stojí za to.

maximilianka-tatranska-magistrala-vysoke-tatry
Maximiliánka

Či už ste sa rozhodli navštíviť Maximiliánku, alebo nie, od našej ďalšej zastávky nás delia zhruba dve hodiny mierneho traverzu slavkovského masívu, počas ktorého vymeníme les za kosodrevinu. Nakoniec dorazíme do Velickej doliny a po dvoch hodinách sa môžeme potešiť pohľadom na Velický vodopád a krištáľovo čisté Velické pleso v tieni dramatických skalných stien Granátových veží a Kvetnice. Taktiež máme možnosť rôzneho občerstvenia v neďalekom horskom hoteli, v ktorom si snáď každý príde na svoje.

V tieni velikánov

Po chvíli oddychu vkročíme na dobre známy skalný chodník, ktorý sa nám vlní pod nohami nasledujúcu hodinu a pol, až kým nás neprivedie k Batizovskému plesu, kde nám po ľavici rastie do výšin masív Končistej, ktorej môže v tejto panoráme konkurovať snáď iba majestátny Gerlachovský štít.

batizovska-dolina-stena-koncistej-vysoke-tatry
Batizovská dolina, stena Končistej

Batizovská dolina naozaj ponúka výhľad, ktorému sa človek len veľmi ťažko otáča chrbtom. Čaká nás však ešte väčšia časť cesty, a tak bez zbytočného zdržania vyrážame smerom k Ostrve. Terén je tu miestami mierne exponovaný, no aj s prestávkami sa tento úsek dá zvládnuť za menej ako dve hodiny. Z Ostrvy sa nám ponúka naozaj neopísateľný výhľad na Popradské pleso, ktoré zo západu chránia hrebene Patrie, Bášt a Satana. Panorámu dopĺňa majestátny hrot Vysokej a celú scénu dramaticky dopĺňa hlboká priepasť vedúca priamo k Popradskému plesu – k našej ďalšej zastávke. Na tomto hrozivo vyzerajúcom úseku zostúpime o päťsto výškových metrov nižšie, čo by nám nemalo trvať dlhšie než trištvrtehodinu. Značne unavení, s viac než pätnástimi kilometrami v nohách máme plné právo na teplé jedlo a snáď aj krátke vyloženie ubolených nôh. Málokedy sa nám naskytne príležitosť obeda v krajšom prostredí než je práve Popradské pleso.

popradske-pleso-vysoke-tatry
Popradské pleso

Už tam budeme?

Pokračujeme ďalej a červená trasa nás privedie k notoricky známemu Štrbskému plesu za menej než hodinu s miernym klesaním. Síce sme unavení, no nik si nenechá ujsť fotku pri najznámejšom tatranskom plese. Hlavnú rolu vo výhľade hrá nepochybne Solisko s protiľahlou Patriou a do panorámy sa pridáva aj zakrivený vrchol Kriváňa, ktorý nám bude robiť spoločnosť po zvyšok našej cesty.

strbske-pleso
Štrbské pleso

Štrbské pleso, Solisko

Trasa zo Štrbského plesa do cieľa našej cesty – Troch studničiek – nám potrvá zhruba dve a pol hodiny a väčšina tejto trasy vedie relatívne hustým lesom, len miestami spoza stromov trčí vrchol Kriváňa. Posledný úsek cesty je naozajstnou skúškou vytrvalosti, no počas horúcich dní je chodník ukrytý pod korunami stromov viac než vítaný.

strbske-pleso-solisko-vysoke-tatry
Štrbské pleso a Solisko

Ak ste spolu s nami úspešne (a hlavne bez akejkoľvek ujmy) absolvovali celú trasu z Hrebienka, gratulujeme, zdolali ste totiž približne 29 kilometrov s celkovým prevýšením zhruba 1600 výškových metrov s najvyšším bodom, ktorý má okolo 2030 metrov nad morom. Zdatnejším turistom by táto trasa nemala trvať viac než 12 hodín. V prípade, že sa rozhodnete absolvovať celý opísaný úsek, odporúčame využiť niektorý z dlhých letných dní, nepripravíte sa tak o možnosť užiť si túto trasu so slnkom nad hlavou. Prajeme veľa šťastia!

Text a foto pre Travelcase: Martin Balko